Ú r a d n é h o d i n y
Pondelok 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda 7:00 - 12:00 12:30 - 16:30
Štvrtok 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok 7:00 – 11:30
GDPR | Mapa stránky | RSS | Prihlásenie
Prvá písomná zmienka je z roku 1419.
Obec sa spomína od roku 1419 ako Wyfalw, doložená je z roku 1522 ako Nova Villa, z roku 1773 ako Nowa Wes, z roku 1919 ako Váhnovejsa, z roku 1929 ako Nová Ves nad Váhom. Obec patrila panstvu Beckov. V čase prvej písomnej zbierky vlastnil panstvo rod Ctibor zo Ctiboríc, ktorý ho získal od kráľa Žigmunda Luxemburského v roku 1398. Rod Ctiborovcov vlastnil Beckovské panstvo do roku 1434. Od roku 1437 sa vlastníkom stal už druhýkrát rod Bánffyovcov. V roku 1590 došlo k rozdeleniu Beckovského panstva na hornú časť patriacu Nádasdyovcom a dolnú časť patriacu Báffyovcom. Neskôr sa panstvo delilo na stále menšie časti.
V roku 1598 mala 44 domov, v roku 1720 mala vinice a 36 daňovníkov, v roku 1784 mala 78 domov, 96 rodín a 597 obyvateľov, v roku 1828 mala 85 domov a 810 obyvateľov, v roku 1921 mala 625 obyvateľov, v roku 1948 mala 618 obyvateľov a v roku 1970 mala 180 domov a 668 obyvateľov.Nová Ves nad Váhom bola v roku 1976 pričlenená k obci Kočovce a od roku 1990 je obec Nová Ves nad Váhom samostatnou.
Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom. Predovšetkým to bolo pasenie dobytka a pestovanie obilia. Pestovali veľa ovsa, raže, na zimu sušili ovocie, hríby a lesné plody. Venovali sa divokej zveri , včelám a lovu rýb. Časť ľudí pracovala v lesoch na chystaní dreva, ktoré používali ako palivové drevo a drevo súce na opravu a údržbu majetku. Bolo to drevo jasenové, agátové a lipové.
Priaznivé prírodné i klimatické podmienky vyhovovali pre pestovanie viniča. Najvýhodnejšie boli miesta na východnom svahu Skalky, čo i dnes sa nazývajú Vinohrady. Ďalšia oblasť Sady bola preplnená ovocnými stromami. Pestovanie ovocných stromov bolo zamerané najmä na niektoré druhy, ktoré sa dobre skladovali. Boli to najmä orechy, zimné hrušky a jablká.
Názvy našich častí chotára majú svoju históriu. Cesta Žálna má názov od toho, že viedla k cintorínu, kde pochovávali svojich blízkych, po našom povedané cesta žialu. Radovky – je to časť chotára, kde bývali oslavy – radovanie, či už po víťaznom boji alebo obrady náboženské. Vinohradská cesta viedla k vinohradom, od hlavnej cesty v Lúčnom ku Skalke.
Zdroj : Obecná kronika Novej Vsi nad Váhom.
Tvorba obecného erbu vychádzala z historickej pečate obce, na ktorej je sv. Martin s berlou v ľavej ruke a pri pravom boku je hus. je v póze žehnajúceho biskupa, pretože pravou rukou žehná, alebo ju má na žehnanie pripravenú a v ľavej drží berlu. Podľa legendy sa sv. Martin, keď ho mali vysvätiť za biskupa ukryl medzi husami. Jedna z nich ho však svojím gagotom prezradila a z toho dôvodu je jeden z atribútov sv. Martina hus.
Schválený erb má teda túto podobu : v modrom štíte biskup v striebornej albe, červenom pluviáte a zlatom plášti, na hlave so strieborno zlato lemovanou mitrou, pravicou pred seba žehnajúci , v ľavici so zlatou odvrátenou berlou, vpravo sprevádzaný striebornou husou v zlatej zbroji.
Vlajka obce je ďalším dôležitým symbolom, ktorá vychádza z farieb erbu obce. pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, červenej, bielej a žltej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Vlajka obce je teda zložená z farieb slovenskej zástavy biela, modrá, červená a farby pápežskej – žltej, čo plne charakterizuje historický život v našej obci.
Pri overovaní dôležitých dokumentov sa naša obec prezentuje tretím obecným symbolom - pečaťou obce. Pečať je okrúhla, uprostred s obecným erbom a kruhopisom OBEC NOVÁ VES NAD VÁHOM.
Symboly obce schválila heraldická komisia, ktorá ich odporučila na prijatie obecným zastupiteľstvom a na zapísanie do heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou N-75/99.
Zmeny a doplnky č.1 uzemného plánu sídelného útvaru obce Nová Ves nad Váhom.
Tu v prílohách si môžete pozrieť celý Komplexný urbanistický návrh.
Rímsko-katolícky kostol sv. Martina biskupa je pôvodne ranogotický, jednoloďový priestor s renesančnou vežou. Pochádza z konca 13.storočia. Prestavovaný bol v roku 1538 a v 18.storočí. V roku 1943 staviteľ F.Szokolóczi k severnej stene lode pristavil nový veľký kostol podľa projektu architekta Š. Paulíka. Starý kostol vymaľoval v roku 1921 M. Veselý.
Fara rímsko-katolícka postavená ešte drevená so šindlovou strechou v roku 1791 a v roku 1821 vyhorela . Postavená bola nová a murovaná z kameňa a tehly v roku 1829.
Kaplnka sa postavila vedľa fary v roku 1843. V rokoch 1822 a 1847 bola upravená a zastrešená.
Židovský kostol / synagóga/ postavený v roku 1796 a v roku 1953 bol zrúcaný.
V 19.storočí boli postavené kamenné kríže, ktoré stoja dodnes. Jeden je za dedinou , pri ceste na ihrisko, druhý je naproti objektom PD. V tom čase bola postavená kamenná socha P.Márie, ktorá je naproti fare.
Horáreň – hájovňa a vodný mlyn boli postavené v Novanskej doline začiatkom 19.storočia.
Ľudová škola bola postavená v roku 1905 a stojí vedľa fary.
Obecná knižnica bola založená v roku 1925 spolu s dobrovoľným hasičským zborom.
Potravné družstvo, ktoré malo obchod i hostinec bolo vybudované v roku 1931.
Elektrofikácia obce v roku 1938..
Kultúrny dom bol postavený v roku 1939.
V roku 1943 bola pristavená nová časť kostola, ktorá je zasvätená k Božskému srdcu.V roku 1952 vybudované futbalové ihrisko s murovanými šatňami.
V roku 1972 bola dokončená v rímsko-katolíckom kostole výstavba pneumatického organa s eletrickým čerpadlom, od firmy Riegel- Kloss Krnov.
V roku 1973 bolo v obci zavedené neónové verejné osvetlenie.
V roku 1975 –rekonštrukcia kultúrneho domu.
V roku 1976 kolaudácia domu smútku a založenie záhradkárskej osady – SOZZ Sady..
Počet obyvateľov: 555(k 31.12.2021)
Nadmorská výška: 180 m n.m.
Rozloha: 1211 ha
Hustota: 44,34 obyv./km2
Obec Nová Ves nad Váhom leží v severnej časti považského výbežku Podunajskej roviny pri západnom úpätí Považského Inovca. Nadmorská výška v strede obce je 180 m n. m., v chotári 174-530 m n. m. Západnú odlesnenú časť chotára tvoria riečne uloženiny, medzi ktorými preteká rieka Váh a východnú zalesnenú dubovo-hrabovými porastmi druhohorné horniny. Jej katastrálne územie sa rozkladá na ploche 1211 ha, z čoho poľnohospodárska pôda zaberá 47 % a lesná pôda 39%. Počet obyvateľov obce je v súčasnosti 537 a nachádzajú prácu predovšetkým v okolitých mestách a v novovybudovaných firmách na výrobu nápojov, automobilového priemyslu, distribúcia a doprava tovaru v blízkom okolí. Poslednými desaťročiami prešla obec významnými rozvojovými zmenami, ku ktorým patrí vybudovanie vodovodu, plynofikácie a odkanalizovanie obce. Taktiež budovanie diaľnice obcou využilo ťažbu štrkov v riečnych uloženinách okolia Váhu a po revitalizácii vyťažených kaziet sa vytvorili podmienky pre vznik rybárstva a vodného vtáctva. Obnovila sa v tomto priestore flóra a fauna a vzniká priestor pre individuálnu rekreačnú oblasť.
V obci je vybudovaný športový areál s dvoma futbalovými ihriskami, zastrešené multifunkčné ihrisko s umelou trávou a taktiež tenisový kurt s antukovým povrchom.
Na možnosť využitia voľného času, možno použiť aj sústavu horských ciest začínajúcich v Novjanskej doline, ktorými sa môžete dostať do vyhľadávaných lokalít Považského Inovca.
{phocamaps view=map|id=1|printroute=1|}
P o š t o v á a d r e s a :
OBECNÝ ÚRAD
Nová Ves nad Váhom 160
916 31 Kočovce
Tel: 032/7798264
Email:
obec@novavesnadvahom.sk
Ú r a d n é h o d i n y
Pondelok 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Utorok 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda 7:00 - 12:00 12:30 - 16:30
Štvrtok 7:00 - 12:00 12:30 - 15:30
Piatok 7:00 – 11:30
IČO: 00699080
DIČO: 2021105999
Bankové spojenie : Prima banka
IBAN: SK42 5600 0000 0058 0464 2001